Chanel211

Byť tak vtákom , čo si lieta po nebi, vyletieť výš a výš, zabudnúť na mraky pod sebou, na mračná pod domou, a hľadieť len na slnko pre domou, hriať sa v jeho teple a letieť priamo k nemu, zanechať všetko za sebou a ísť ďalej, či to dokážeš vtáčik maličký? Čí nájdeš silu v sebe na boj so strachom a temnotou, čo Ta v srdci zviera? Sloboda ktorú tak miluješ Ta stojí viac než myslíš, čo pre ňu ešte obetuješ? Koľko toho ešte vydržíš? Ako dlho dokážeš sa ešte vzpierať vetru a dažďu? Leť si, leť, z hlbín svojej duše tam, kde chceš, kde Ta srdce volá, hoc Ta to bolí, zanechať všetko len tak, hoc Ti srdce krváca, vidíš pred sebou jas slnka, čo ta hreje, no zrazu ďalší mrak je pred tebou a tvoj výkrik nik nečuje, bo nik ho nechce počuť, nik Ti nepomôže, si na ten boj znova sám- vtáčik maličký. No ja Ti verím, že aj tento mrak preletíš a znova slnko zbadáš, ale čo mi to napadá, čo keď Ta tam za ním čaká ďalší a ďalší..., či nájdeš v sebe silu cez nich preletieť? Čí nájdeš odvahu vzoprieť sa a vydržať? Čí budeš schopný ďalej bojovať? Tento let Ta stojí všetko, je neskoro sa vrátiť spať. Prosím Ta, leť ďalej, slnko ta volá, jeho teplo ta čaká, musíš vydržať, nesmieš sa vzdať, musíš si veriť, že to dokážeš, aj keď to tak nevyzerá. Možno, Ti pripadá, že si porazený, možno aj si, no prosím Ta zdvihni svoj zrak na slnko a leť výš, lebo ďalší mrak ta doháňa a Ty musíš zvíťaziť!!! Ticho ťa objíma, mráz sa vábi, nepodaj sa im!!! Vtáčik maličký v mraku si zas, a sám, zatvor oči a leť, ostatný to nechápu, nevidia, sami na zemi Ta sledujú či to zvládneš, ani odvahu nemali vzlietnuť a bojovať. No letieť musíš, bo Ti verím, už len kvôli mne ten mrak preleť musíš-please. Prosím, vyslyš ma a leť. Je to tvoj let, tvoj jediný, ktorý máš, nebo ta čakám, a na ňom plno hviezd. Vtáčik nepadaj, ale leť!!!