Chanel211

Po dlhých dňoch bez slnka, znova vyšlo, ešte krajšie, žiarivejšie. Vyšlo, ako poznanie v mojej mysli, rýchlo, nečakane, z ničoho nič. Oblialo moju dušu novým pozaním,a srdce nádejou. Nie všetko je ako tma, ktorú vidím,častejšie, ako lúče slnka, na orosonej tráve, ako lúče na Tvojej tvári, ako šťastie na detskej tváti. Poznanie bolí, veľmi bolí, no, dnes viem čo včera nie, že je to krásna bolest pre niekoho trpieť, na niekho myslieť. Dnes mám to, čo včera nie nádej na krajší sen, nádej, že zajtra vyjde slnko, ako myšlienka sa zrodí, isto viem, že po noci je den, den pre nás, den zázrákov, den slnka, čo nás spojí a noci čo nás delí. Dnes mám vieru v seba, dnes viem, kto som, čo mám, kam kráčam- to zas netuším, taká dobrá zase nie som, ale pokúšam sa, o to. Dnes seba milujem, len túto noc, ktorá patrí mne, ako hviezda na nebi čo po mesiaci túži. Tak ja dnes túžim po poznaní. Po tebe, ri Ty po mne?