Chanel211

Ako Ti to povedať, čo v srdci svojom skrývam, ja nie som ako ona, čo Ta zničila, čiernu noc nechala, samotou obopla, ruku mi podaj a prejdeme tým, pomaly spolu za nebom, za slnkom sa vydáme, chcieť musíš, nič iné, len chcieť, nie je to za tebou a cítiš to, vieš to. No deň vyjde a slnko sa ukáže, je len na tebe, či ho vidíš, či v tme sa zmietaš, rukú Ti podávam, no bojíš sa, cítim to, no veriť mi musíš, ja nie som ako ona, nedonútim, ta, musíš sám chcieť, milovať zas, a viac, ako pred tým. Nevracaj sa, neporovnávaj, bolí to veď nie sme rovnaké, veriť mi musíš, inak si viac ublížiš, a aj moje srdce trhá, na kúsky zničíš sa aj mňa. Zbav sa strachu, daj ruku, prejdeme sa spolu, po lúke nežnosti, po lese tajnosti, po nebi lásky, po rieke lávy, po pekle túžby, po míľach spoločných. Dosť bolo smútku, lebo stiahneš aj mňa, z hĺbky sa vyhrab na slnko, ruku ti podávam, na slnko ta volám z tmy. V čas sa zobuď, aby si ma stihol, lebo ja nie som na veky, tak vstaň a pod za mnou. Vykročiť ale musíš chcieť... lebo inak sa nepohneš!